Ako Malý Chlapec

Ako Malý Chlapec

Ako malý chlapec, v svete šírom stratený,
srdce plné snov, svet bol farebný,
v záhrade dní, žil som rozprávkovo,
nevedel som, čo život mi prinesie celkovo.

V rukách som držal drevenú šabľu hračku,
bosý po tráve, zachraňoval mačku
bojoval som s drakmi, bol som čarodej
chránil som princeznú od ježibaby podlej.

Búrka s hromom, to bol orchester mocný,
dážď strieborný, šperk nebies nočný,
slnečné lúče, to zlaté dary dávali,
čo nám s láskou dni rozdávali.

A hoci život prináša aj bôľ,
rád sa vrátim k tomu, kedy som bol,
chlapec malý, čo miloval svet,
hoci dospel už ho niet.

Čas bežal rýchlo, ako prúd rieky dravý,
vzal so sebou ten svet nepoznaný,
nahradil ho bremenom, čo ťaží plecia,
poznaním, že život je tvrdá lekcia.

No občas v tichu, keď mesiac svieti bledý,
vracia sa chlapec, čo s radosťou prekážkam čelí
a šepce mi ticho, nezabudni na to,
čo kedysi bolo viac ako zlato.

Nezabudni na sny, čo si kedysi sníval,
na odvahu, ktorú si v sebe skrýval,
na lásku čistú, bez výhrad a strachu,
na nádej, usadenú v prachu.

V každom dni hľadal ten krásny dar,
aby som v srdci uchoval jeho žiar,
aby som v sebe chlapca oživil,
a s úsmevom nový život prežil.

V každom kvete videl zázrak sveta,
v lúčoch slnka cítil silu leta,
v pavučine ranných kvapiek s milosti,
krásu v každej maličkosti.