Rozhovory so sebou

Každý mlčí

len ulice sú mĺkve

 

Mal by som byť kormidelníkom stratenej archy

plaviť sa

trupom rozrážať štrk

merať hviezdy

mieriť niekam

 

Čo na tom že nie som

neplávam

neplavím

seba

ich

tovar

ale za každú cenu žijem!

 

To je na tom

ne-pre-skú-ma-né

 

x x x

 

Jediný obrat vo vojne so ženou je omladnutie

jej boli signály

moje boli sťažne

a vietor fúkal odpoveď pred sebou

mám na mysli lásku ako magnet

rozčarované rozprávky sa rozutekali

a už na sklonku počiatku

desili moju tvár

vykonštruovanú a bezbrannú

 

Krotil som sa a žaloval

nebolo mi súdené bdieť

to len kolibríky mi ovievali viečka

a faraóni v zátylku sa smiali

nad jedinou myšlienkou

nad jedinou palmou robustnej oázy

 

Zotmelo sa nado mnou a pršalo

mne

mojej duši do tváre

lenže nebol som tam

beznohé krásky ma unášali a kŕmili

nekompromisne

stroho

razantne

vozičkárky nového juhu

 

Zazvonil zvonec a…

roztrhlo sa vrece s buchtami

lekvár a tvaroh

buchty plné predsavzatí

nejedol som ich

pripomínali mi halucinácie morských vlkov

a zatiaľ kláštory a kolotoče boli plné detí

 

Je ťažké prebrodiť sa bolesťou dneška

dá sa to

ale

za cenu…

 

x x x

 

Prevŕtavam sa snom

spávam s myšiakmi farby čierno-žltej

v dychu sú kvapky

lepidlo

mráz okoloidúcej spomienky

a pokožka

nikdy nevyslovenej urážky

 

Píšem túto báseň

lebo som väzeň

píšem a cestujem

kolesá sú únik

ako perspektíva príjemné

vydal som sa za slnkom

stretávam ho v mrazničke doby

je v nej roztrúsené s nitkami škriatkov

je v nej zhromaždená úzkosť

prepracovaná bolesť

pripomínajúca hlad

lenivé sú len mraky nad slnkom

žehnám im

kosec sa dotýka brán

lesklou štetinou

v ktorej sa brieždi

lenže úroda kosca je nedotknuteľná

ako písmo beznohého

ako rozum rozomletý v Jupiteri

ako prestretá láska v hrobe

 

Poďme na vrchol!

Žijú tam bedári

a hroch pripomínajúci korytnačku

ako len vie rozprávať

historky

preludy

poznanie všetkých rás

 

Poďme odtiaľto!

Na vrchole nás čaká večera

kombinácie sú všemožné

pocity zozbierame cestou

konvalinky už mávajú na pozdrav

aj vojaci lúk onemeli

aj mier nájdeme v truhliciach

nebojme sa kradnúť čas

čeriť v jeho záhyboch

 

Poďme!

Vrchol je naša matka

zhrozená

zlomená

v jej kľukatom úsmeve žijeme tieňom

a otec?

padlé mračno chvíle

 

x x x

 

Rozohnil som sa a prebrodil oceán

stál tam zámok

a kľúče od všetkého

 

Odomykám

šmýkam sa lupeňmi ruží

za stenami čo kričia

a v podstate som sám

podstata je preosiata

kľúče štrngajú

brány sú otvorené

zámok nevysychá

to len moje oči blúdia

labyrint noci je tu

v prítmí…

v šere kolobežiek

v noci slonov a štrkáčov

 

Bol som v zámku a pod zámkom

a môj drahý súcitný život

bdel

živoril

na priamke

v spleti hrozien

viem

 

x x x

 

Ako chutí zákon?

Perlorodky sú mĺkve

stroje nevrlé

sny prázdne

a ústa zbytočne otvorené

 

V snahe zabrániť vojne

leťme do vitráží

lebo úskočné sú pohľady žencov

keď mávajú klasom

a oni sa klonia

pred prachom

úzkosťou

nepochopením

rozkladom atómov

 

Rýchlo do sfér nevedomia!

Rýchlo do kuchyne!

 

Vták sídliaci vo mne je zakliaty

je nemožné stretnúť ho

balzamujem jeho perie

nehou atmosféry

a rozbitím vaječných škrupín

 

Vták lieta do hôr

kde kvasí prvé pivo

a nahé pastierky žnú lásku

je to kraj nevychovaných kráľov

ich detí

ich žien

ich chlebodarcov

ich

A predsa sa páči vtákom

keď letom čeria vzduch

a národ ich víta potleskom

lebo niet nad vtáčí spev

kde sa rozum stráca

a slzy plnia tône lúk

 

x x x

 

Vzdychám nad nemožnosťou večera

vlny ktoré stíchli sa búria

sú to nože

okrasné kraslice každej Veľkej noci

ale v mladosti som to videl inak:

ruža pokračovala v trápení

mlok si hrýzol svedomie

topole pálili svoje vlasy

mokrade zhasínali pršiplášte

zvädnuté mozgy sa plnili čajom

korále behali po univerzitách

stoly prečnievali do vesmíru

ponožky sa smiali hrobom do tvárí

kňazi lietali nad púšťou

hmyz stonal že každý krok páli

hviezdy sa topili v oceáne krutosti

ústa žien sa menili na kríže

letokruhy štvorcovateli

sny boli súčasťou nehynúceho času

malé pružné kúpele sa plnili vtáctvom

domy súcitili s osudom najdúchov

v jedinom okamihu bdenia

 

x x x

 

Hurá do malinčia!

Som pochovaný rosou bludiska

nechápem

kam sa podel posledný div rozumu

pre tieto sféry mlčím

v novom svete budem poľnicou

len nezapichnúť problém

 

Drví ma čerstvá rosa

okom sledujem malátne veveričky

sú prvé na konároch biedy

aj rozlúsknuté orechy bdejú

rozkrádajú milosrdné tiene

a žasnú

 

Polovica mojej hlavy tancuje

vo víre zábavy a abstrakcie