Dymí sa z hraníc do noci

Dymí sa z hraníc do noci

Dymí sa z hraníc do noci,
horia domy kde sme žili.
Na oblohe mesiac bledý zatvára oči,
málo je tých, čo prežili.

Stáročia sme pevne stáli,
na úrodnej zemi, pod slnkom jasným,
radosť zvíťazí nad smútkom v žiali
život zas snáď bude krásnym.

Ostal popol na oltári, chladný, sivý,
tam, kde kedysi plápolal plameň viery.
Kňazi v prachu ležia, bezmocní a živí,
svedkami sú smrti, bez nádeje, bez miery.

Dymí sa z hraníc, bolí v srdci rana,
ozvena kriku prenasleduje sny.
Kto z nás sa dočká rána?
Kto z nás prežije krutý údel dní?

Ženy uplakané, stratili deti,
deti bez domova, domov bez ceny,
muži unavený netrhajú kvety,
pre zronené, uplakané ženy.

Domov bez ceny, hromada trosiek, prachu,
ich duše nosia ťažobu celej zeme,
len vietor fúka v ruinách strachu,
hľadajúc útechu v nebi, v tajnej schéme.

Pieseň ukrytá v prázdnej hluchote,
potichu iba vietor načiera.
Pieseň o slobode, o láske, o živote,
pieseň o nádeji, ktorá nikdy neumiera.

Dym sa rozplynie... len hviezdy ostanú...
Dym sa rozplynie... a svitne nový deň...
Dym sa rozplynie... plakať prestanú...
Dym sa rozplynie... Slnko znova smiechom naplní zem.

Dym sa rozplynie... Dym sa rozplynie... Dym sa rozplynie...

Hudba a spev AI