(A) SOCIÁLNA DEMOKRACIA
Sociálna to že vraj strana,
k spáse ľudstva jasný smer,
prázdnych rečí ako vrana,
že posilniť chce rovnosť, mier.
Delegáti na zjazde
čujú prejav plamenný,
predseda na výjazde,
program roky nemenný.
Počúvajúc trápny žvást
o úspechoch našej vlády,
popíjajúc zdarma chľast,
neprípustný náznak zvady.
Vypúšťajúc vzletné slová
o ochrane rodiny,
verejnosť po zmene volá
padajúc do spodiny.
Choré sny o konzume,
nádej vraj vo večnom raste,
riešenie však v rozume,
skrivodlivosť radšej haste.
Premiér číta z papiera
štatistické úspechy,
pozornosť vtom upiera
na riziko neplechy.
Vraj sa chystá štátny prevrat,
šíri sa po médiách,
ku hodnotám opäť návrat
na tribúnach, pódiách.
Štátostrana rozhorčená
káže rázne zasiahnuť,
bo verejnosť pripečená
túži zmenu dosiahnuť.
Papalášske spôsoby,
utrhnutie z reťaze,
mamonárstvo znásobí,
viera, nádej na mraze.
Hriešne drahé výlety,
dovolenky pri mori,
s mladou kráskou úlety,
zisk zo schránky v zámorí.
Koniec čiernym obchodom,
žiadna ďalšia mastná renta,
zbohom vážnym podvodom,
zablokovať tučné kontá.
Zaplakala demokracia,
vyronila sĺz už more,
presvedčený volič vracia,
z toho, čo sa deje hore.