N. Alexej

Z organu dozneli poslednétóny,
ľudia sa rozišli, utíchli zvony.
Utíchol vietor, už nešumia stromy,
zúfalé nesú sa, len vdovy stony.

Už vložte to telo, v ušiach jej znie,
keď lásku zahrabú, pol srdca mrie,
Slzami zaleje, čo vyrastie?
Muža jej zobrali za pravdu, mier.

Teror chcieť poraziť, mať holé ruky?
Otráviť! Zavrieť!…a zažiť len muky?
Novičok? Nehoda? Zabi tie suky!
Cár myje si ruky, už roky…, roky.

Kde ľudský život, len tak málo stojí,
kde každý je hrdý, každý sa bojí,
neprišiel bojovať mečom a v zbroji,
vrátil sa, kde kopali mu hrob svoji.

Rytier, či mučeník, či šialený tvor?
Koľkí však dokážu zavŕšiť vzdor?
V koloseu ti snáď trhali vzor?
Palec nadol výsosť Nero netvor!

Kedy boj vyhrajú s vlkmi lane?
Kedy sa konečne zázrak stane?
Aj Nero padol, veď kresťan to vie.
Aj Putin raz padne a nie, že nie.

Slza Ti pomaly po lýci tečie,
nádej na budúcnosť, minulosť vlečie.
Budeme bojovať, bude nám lepšie?
Nesmieme zabúdať, srdce mať väčšie!

Za pravdu, za mier, za Láska maja
hrdinov tvoria ich skutky druzia!
Úprimnú sústrasť deti, Júlija,
svet potreboval N. Alexeja.

????