Premiér

 

 

 

                      PREMIÉR 

 

 

 Do úradu fešný pán 

 vykračuje rezkým krokom, 

 so sprievodom, nikdy sám, 

 dnes už je to trinásť rokov.

 

 V dávnych časoch sympatický, 

 budil štipku dôvery, 

 častý úsmev empatický  

 vystriedali aféry.

 

 Hoc pôsobil dôstojne, 

 sebaisto riadil štát, 

 počínal si obstojne, 

 nečakane nastal pat.

 

 Zistili sa podozrenia 

 o obrovskej korupcii, 

 v koalícii vážne trenia 

 vedúce až k erupcii.

 

 Nepokoje z krokov vlády 

 v spoločnosti nastali, 

 keď politici, slizké hady 

 plniť program prestali.

 

 Hoc situácia zúfalá, 

 premiér tára o raji, 

 banda drzo trúfalá 

 drží ľud na okraji.

 

 Zametajú všetci stopy 

 kryjúc jeden druhého, 

 presúvajú prachov kopy 

 bez súboja tuhého.

 

 Keď sa dáky milión stratí, 

 kauza z toho nevznikne, 

 ak podvod kryjú demokrati, 

 zločin trestu unikne.

 

 Darmo vtedy prská premiér 

 na médiá horké sliny, 

 ťažko veriť boju za mier, 

 keď on sám v kauzách nie bez viny.

 

 Bohorovné klamstvá tvrdí, 

 uškŕňa sa pod nosom, 

 tender vážnym kšeftom smrdí, 

 vraj všeobecným prínosom.

 

 A či premiér biedu trie, 

 nemá drobné na chleba, 

 že voliča zradiť vie, 

 hoc zhŕňať viac mu netreba ?

 

 Iba smutné oči pre plač 

 verejnosti ostanú, 

 len si volič ticho poplač, 

 krušné časy nastanú.