Mestom jari

Nasadneš do auta, abo pešia cesta,
do jari čerstvého mesta,
myšlienky pretriediť, hnúť, len neustať.


Slnce zohreje, príjemne zmení,
uzdraví toho viacej a to sa cení,
i citovo smutných, cítiac sa nahí, bezbranní, tých neraní.


Zrieš kol seba, že láska horí,
páry držiac sa viery,
že ich puto prenesie hory,


pozorovanie toho poteší,
ostatné sa sladko zabudlo a sa nerieši,
príroda to vie a tak jemne, duše uteší.


Odlesky vozidiel, najmä ligot sviežich žien,
šperky nevyčísliteľných cien,
zrieť to jasne v ich jase, kráse, kde čnel chvíľu tmavší odtieň.


Jar si urobila z mesta, slávy sieň,
plnú čistých, farbistých, hrejivých stien,
mesto si vari radosťou šepká: celé Tebou horím, že by tliem?




Vďaka jar, že roztopil sa už všetok chlad a srieň,
že hebko hojíš náš občasný, zimný vnútra tieň!



Copyright © Juraj Hrom