Vietor

Vietor
Na vrcholoch hôr sa strhol víchor
a potom zletel do údolia.
Vyčíňal tam ako mocný obor
a celá hora zastonala.

Preletel ponad pusté pláne,
ponad rieky,ponad stráne
v lese zvíril suché lístie
a primiesol jesenné dni hmlisté.

A potom rýchlo odňal hore vôľu
vzal do svojej moci hoľu.
A ešte i postonával zúfalo,
hral sa,že ho to dojalo.

Aj steblá tvári sa sklonili nízko
po tom,ako nahlas hvízdol
a na oblohe ako tiene
zbiehali sa mraky olovené.

Z temravej oblohy,
tej stašnej mátohy,
spustil sa dášť.
Vietor,teraz sa pohráš!

A vietor vyčíňal,zmenil sa na víchricu,
vysoko na horách rozpútal fujavicu.
Oblaky zastreli mesiac i hviezdy,
i lesné zvieratá sa skryli od hrôzy.

No potom prišiel vietor zo západu.
Len raz zafúkal a vrátil hore vôľu.
Rozfúkal tie zlovestné tiene,
zmizli tie mračná olovené.

Obloha sa rozjasnila:prišlo ráno
a severák sa otočil k moru.
Nechal moc západu
a on pohladil morskú hladinu.