Pieseň dažďa

Jemná a krehká.
Ponáram sa do jej sveta.

Neisté tiché krôčiky
Jesennou krajinou znejú
Hľa, aké malé
A slnca jas prekryjú.

Sťa tisíc drobných rúk
Hladia ťa po tvári,
po rukách.
Lež, kto sa smutne nezatvári?
Nie je vám to príjemné vari?

Kvapôčka čistej nehy spadla
Na teba, Zem, skormútenú
By tvoju dušu rada ohriala
Ale chceš ju?
Tú,
nespútanú?

So žiaľom aj divoká.
Jemne si pýta pozornosť
Tak ju nechaj.
Nechaj očistiť.
Pochovať jesene zachmúrenosť

Že jedno mrie a druhé začína
To každá z nich predsa vie
Či tichá noc krajom lieta
A či práve svietia slnkom babie letá
Každá z nich sa Ti obetuje.

Len pre teba.
Bohyňa večnej piesne.

Tiché uspávanky.
Jemná melódia rozprávky života Len ty a kvapka
Jesenný sen, sloboda.