Jeseň

 

 

                         JESEŇ

 

 

 Smutná veru občas jeseň,

 vonku hmlisto, sychravo,

 pokúša nás smútok, tieseň,

 v duši clivo, boľavo.

 

 Chladno až do špiku kostí,

 neradno von vyhnať psa, 

 pozvať radšej milých hostí,

 spolu s nimi baviť sa.

 

 Dlhé nudné večery,

 o pol piatej už je tma,

 náladu mi nesčerí,

 prežiť sa to v zdraví dá.

 

 Zídeme sa z celej party,

 iba Jožo stále chorý,

 zahráme sa spolu karty, 

 Mišo v kúte verše tvorí.

 

 Cez víkend sa vyčasí,

 vyrazíme na rybačku, 

 lejak plány prekazí,

 zaslúži si nakladačku.

 

 Čakáme na babie leto,

 september už na konci,

 najkrajšia časť roka je to,

 pravda veľká, mládenci.

 

 Žiadnej veľkej horúčave

 čeliť viacej netreba,

 kúpeľu vo vlastnej šťave,

 zbohom, letná potreba.

 

 Od výmyslu sveta farbou 

 príroda von týždne hýri,

 strom na lúke veľkou hanbou, 

 vetrom holý, len sa pýri.

 

 Farby lesa žiarivé,

 ohromený toľkou krásou,

 rána chladné, mrazivé,

 bez vetrovky von ísť skazou.

 

 S kamarátmi na huby,

 jeseň pre zber stvorená,

 mrazík červy vyhubí,

 večer parta zmorená.

 

 Hríbov plné košíky

 mládenci už domov nesú,

 nie sú žiadne nešiky,

 aj odpadky z lesa znesú.

 

 V obývačke večer kozub

 celú miestnosť ohrieva,

 pri telke dať niečo pod zub,

 spánok myseľ zahmlieva.