Rybačka

                       RYBAČKA 

 Trpezlivý rybár starý 

 nemá dnes nič na pláne,

 bude sedieť doma vari,

 či chytí rybku na lane? 

 Vyzbrojený udicou 

 a rybárskym náčiním

 kráča mestskou ulicou 

 nech šťukou rekord učiním.

 Kráča sviežo rezkým krokom 

 až kým dôjde k rybníku,

 rýchlo zistí bystrým okom,

 že veci zloží na pníku.

 Posilní sa hltom vody, 

 zrakom prezrie okolie,

 či nehrozia dáke škody,

 no pokojné je údolie.

 Vyťahuje návnady 

 čo ryby tak lákajú,

 na prút drsný, ostnatý 

 isto v hĺbke čakajú.

 Dlhú chvíľu potichu 

 pozoruje hladinu,

 šomrajúc si v povzdychu 

 dáva sebe za vinu.

 Žiadna rybka nablízku,

 prešibané stvorenia,

 na tom vodnom ihrisku 

 ani náznak zjavenia.

 Zrazu čosi zabralo, 

 mocne trhlo udicou, 

 rybára hneď prebralo 

 neúspešnou štvanicou.

 Kus starého nábytku 

 sa mu na hák zachytil,

 trpezlivosť v úbytku,

 že šťuku veľkú nechytil.

 Avšak naraz po chvíli 

 kapor tučný v dohľade,

 plutvou vodu rozvíri 

 mieriac k bočnej priehrade.

 Zbystril rybár pozornosť,

 kapra túži uloviť,

 zabudol na dávnu zlosť,

 skúša hneď prút povoliť.

 Kapor je už na suchu, 

 rybár z lovu vysmiaty,

 slinky tečú po bruchu, 

 bude chutnej desiaty.