AUGUSTOVÉ SLNKO

Posledné lúče

letného Slnka

hľadkajú rozpálené púte

nájdených pustovníkov.

 

Naše srdcia hľadajú domov

niekde, kam môžu prísť

len s kapsičkou plnou snov.

Začínať tam, kde iní končia

neopakovať tie isté chyby

ako ich a naši rodičia.

 

Počúvame spolu

starých platní kopu,

ale ani na jednej nie je tá pesníčka

čo nám spievala stará tetuška,

keď sme boli stratení

a od pozemských starostí

úplne odprostení.

 

Neviditeľným atramentom

si zapisujem na kožu to,

čo zažili sme spolu.

Zážitky sa do mňa

vpíjajú naraz a na jeden

dych.

 

Spomalíme

vychutnávame si každý krok,

rovná cesta nemá žiaden roh

a aj do najhlbšej doliny

raz za deň Slnko

zasvieti.