Horár

 

 

 

                         HORÁR

 

 

 Starý horár kráča lesom 

 asi zo dve hodiny, 

 vyrušený zrazu hlasom, 

 azda príznak vidiny ?

 

 Zočí veľkú skupinu 

 oberačov lesných plodov, 

 jedná hneď na rovinu, 

 zakazujúc sladkých hodov.

 

 Na celom tomto území 

 v štvrtom stupni ochrany, 

 zákaz zberu pri zemi, 

 plody sladké ochráni.

 

 Skupina si balí veci, 

 ťahá z miesta rýchlo preč, 

 odpustia si hlúpe keci, 

 rozumná to s nimi reč.

 

 Pokračujúc v obchôdzke 

 pozoruje lesnú zver, 

 pán so psíkom na vôdzke, 

 správny prístup, tomu ver.

 

 Majiteľa pochváli, 

 prehodí s ním aj kus reči, 

 milé slovko pochvaly 

 osamelosť ihneď lieči.

 

 Pokračuje hustým lesom, 

 kráča strmo do vrchu, 

 pokochá sa plytkým plesom,

 ocitá sa na vrchu.

 

 Do doliny krásny výhľad 

 na tatranskú dedinu, 

 no prekvapí ho smutný pohľad 

 na kamzíčiu rodinu.

 

 Pod veľkou skalou mláďa leží, 

 nevie stúpiť na nohu, 

 kolom neho mama beží, 

 horár mení polohu.

 

 Ticho príde k dvojici, 

 ošetruje zranenie, 

 aj škrabanec na líci, 

 ísť sem bolo znamenie.

 

 Mláďa s matkou samo kríva 

 priamo k svojmu brlohu, 

 horár sa tým smerom díva, 

 rád, že splnil úlohu.

 

 Poberá sa naspäť dolu, 

 kým sa celkom zvečerí, 

 skontroluje cestou hoľu, 

 nič mu úsmev nesčerí.