Lesom

                      LESOM 

 Keď sám kráčaš starým lesom 

 pohrúžený v myšlienkach, 

 odolávaš ťažkým stresom, 

 preskakuješ polienka.

 Vôňu lesa nasávaš, 

 počúvaš to zvláštne ticho, 

 krok za krokom pridávaš, 

 zvuky lesa čuje ucho.

 Ďobe ďateľ do kôry, 

 má ten ale mocný zobák, 

 čosi tebe hovorí, 

 že tam v kôre býva chrobák.

 Vo vysokých korunách 

 žije toľké rôzne vtáctvo, 

 matka strachom strnula, 

 nech vtáča moje zvládne detstvo.

 Každodenný tvrdý boj, 

 zveri niet čo závidieť, 

 zastaň trochu, chvíľu stoj 

 a všetko môžeš uvidieť.

 Tajomstvá aj záhady, 

 les ich množstvo ukrýva, 

 smiešno-smutné príhody 

 každé zviera zažíva.

 A hľa, dubák spod zeme 

 klobúk veľký vytíska 

 a keď bližšie nazrieme, 

 mravca silno pritíska.

 Čo to zurčí kdesi v diaľ, 

 žeby horšia bystrina ?

 Z miesta kde si, sa už vzdiaľ, 

 už ťa búrka vystríha.

 Po búrke tá krásna vôňa, 

 zakrátko jej podľahneš, 

 nájdi miesto kde je tôňa, 

 nachvíľu tam zaľahneš.

 Na problémy zabudneš, 

 či sú veľké a či malé, 

 keď v lese chvíľu pobudneš, 

 už viac nemáš tak na mále.

 Šup-šup rýchlo do lesa, 

 premôž svoju lenivosť, 

 pobaľ batoh, pober sa, 

 poraz stres a zúrivosť.