Holoruby

 

 

 

                      HOLORUBY 

 

 

 Za dedinou na kopci 

 smúti hora, kvíli les, 

 úradujú lakomci, 

 taká hrôza, toľký stres.

 

 Stromy radom padajú, 

 všade samý holorub, 

 turisti zmeny badajú, 

 komuže to dať na vrub.

 

 Lesom hlučné pílenie 

 odvšadiaľ sa ozýva, 

 stromov márne kvílenie, 

 zradou sa to nazýva.

 

 Rúbať hlava nehlava, 

 všetku zeleň vykántriť, 

 rozum bitku prehráva, 

 škoda šancu premárniť.

 

 Dni zelene zrátané, 

 biznis predsa prednejší, 

 planým sľubom vrátane, 

 zisk z predaja hlavnejší.

 

 Plače javor, plačú duby 

 z hrôzy strašnej okolo, 

 ľudstvo koná ako supy, 

 na záchranu už neskoro.

 

 Vzdychá lipa, vzdychá jaseň, 

 razom na zem padajú, 

 nedožili túto jeseň, 

 vtáčky úkryt hľadajú.

 

 Smutný bučok, smutný hrab, 

 o svoj osud sa tiež boja, 

 podnikateľ, ty si srab, 

 nevadí ti, že tu roky stoja.

 

 Kvíli gaštan, kvíli platan, 

 onemeli od skazy, 

 osud váš je taky zrátan, 

 váš svet píla prekazí.

 

 Redne chotár, pohľad smutný, 

 lesníkovi do plaču, 

 pre zemepána, že je spupný, 

 dietky naše zaplačú.

 

 Čoraz menej kyslíka, 

 no smogu veľa v ovzduší, 

 biedny človek prosíka, 

 samé rany na duši.

 

 Ochranári varujú, 

 pred pohromou vystríhajú, 

 múdri ľudia banujú, 

 ochrániť svet nestíhajú.

 

 Skaza sveta na obzore, 

 asi sa jej vyhnúť nedá, 

 ľudstvo, maj sa na pozore, 

 v ďalších rokoch príde bieda.