Anotace: Jeseň je čarokrásna v každom čase, akoby bola samou poéziou o sebe.
Za oknami
sa jeseň usadila
ako pena na káve.
Zahniezdená
v korunách stromov,
holá bez jediného listu,
tajomná a vždy záhadná,
prichádza s dažďovými
kvapkami na perách.
Nesie sa prúdom vetra
po oblohe cez mračná.
Jeseň je tu, ako vždy
neskutočne zázračná.
A s ňou november,
uzimený, sychravý,
až vlastné srdce mrazí.
V uliciach zračia sa
kaluže vody,
s nimi jeseň a jej
priateľ dážď do pohody.
Zmočí jej vlasy,
letmým bozkom
ich opäť osuší,
a večer ju pozve
do reštaurácie na suši.