Neprišla

"Ahoj, ako sa máš?",
to sú moje typické slová keď niečo potrebujem.
Však ma poznáš,
aj keď si na niečo občas sťažujem,
väčšinou sa smejem,
teda smial som sa.

Čau, odpovieš mi aspoň raz?
skôr asi nie.
Neviem kam zmizlo to tvoje pochopenie
ale môj pokus o kontakt si zrušila už sto krát.

Mám problémy, som sám,
stále ťa tu čakám no ty neprichádzaš.
Stále vraj musíš ísť niekam,
nyslím že už ani samú seba nepoznáš.

Strávil som niekoľko týždňov v tichu,
bez teba a bez žiadneho vtipu.
Stratil som schopnosť sa smiať,
slzy sa zvyknú teraz častejšie z mojich oči liať.

Zabudla si na mňa? Pýtam sa len tak.
Čakám tu niekoľko dní,
moje oblečenie je už samý fľak,
zatiaľ však len o tebe sním.

Dúfam že sa ti nič nestalo,
vždy sme sa spolu smiali.
Už tu takmer nič neostalo,
len spomienky roztrieštené o skaly.

Vždy sme sa vedeli porozprávať,
bez zábran si ponadávať.
Ale ty sa už neozývaš,
tak sa pýtam či si na mňa ešte pamätáš.

Každou minútou čo sme spolu strávili,
si mi dávala milión dôvodov na radosť.
Navzájom sediac oproti sebe, sme sa v našich očiach plavili,
nikdy toho nebolo dosť.

Až kým si sa neprestala ozývať.
Tak sa pýtam, kde si?
Len tu na chvíľu ľahnem si
a budem čakať do neskorej...