Temná kráska

Je to odraz mesiaca v tvojich očiach,
luna čo oživuje temné tiene na uliciach.
Má všetky časti tvojich snov, tvojho srdca,
dávaj si pozor na toho chlapca.

Keďže tebe padá svet i podlaha k nohám,
on môže ticho závidieť.
V duchu si možno hovorí :"Možno ťa raz zdolám."
No ďalej zvykne len závisťou sipieť.

Vidím duše hviezd v tvojich očiach,
čo zvyknú krásne žiariť po nociach.
Cítim ich silu, ich výnimočnosť,
ich čistú nočnú mocnosť .

On však tvrdí že to je len klamstvo,
že si zaslúžiš len vyhnanstvo,
za to že ostatných pri tebe nevidno žiariť,
že tvoja sila ich všetkých dokáže zakryť.

Viem však zatiaľ že si len paní noci.

Už viem kto v noci privoláva búrky,
kto hádže blesky a vytvára hromy.
Si to ty a tvoje zázračné ruky,
čo ozvláštňujú stromy.

Tieň strašidiel z konárov vytvorený,
čo zvykne v izbách strašiť skrz oblok otvorený.
Zlatko ty si paní noci, družka mesiaca.
Temnú chladnú noc na deň zázrakov
meniaca.

To vďaka tebe a mesiacu máme krásne sny,
čo nás uspokoja potom čo prežijeme ťažké dni.
On nevie kto si a bojí sa,
hladina strachu a závisti v ňom kolísa.

Cítim silu ktorá z teba žiari, pre nich sú to len čary.
Nevedia pochopiť že noc s mesiacom v splne,
je pre teba ako teplo, či oheň v ktorom
každý chladný človek tuhne.

Cítim pôvab noci pri tvojom príchode,
cítim ako vždy vzduch chladne pri tvojom odchode.
Kráčaš po tichu a elegantne, ako paní temna,
ako kráľovná na ktorú nikto nemá.

Je to také prchavé šťastie,
poznať ťa a predsa nevedieť kto si.
Túžba po spoznaní tvojej tváre vo mne rastie.

Nevie čo má čakať od tvojich činov,
no je to len jeho vinou.
Občas si ťa mýlia so smrťou,
čo na teplomery do mínusových hodnôt hýbe ortuťou.

Nemá ani potuchy kto vlastne si.
Pomaly prichádza z teba o zmysli,
nedokáže veriť vlastným očiam.
Tak chce čeliť nociam,
a po tichu bdieť,
chce tvoju tvár uvidieť.

Možno raz pochopí kto si a prestane sa báť,
no teba to nemusí trápiť.
Možno do smrti strach bude mať,
ale stále mňa budeš svojou krásou vábiť.