Kaaos

Možno súdené je tebe
Žiariť svetlom Polárky
A druhej zase
S tieňom sa stratiť,
znenazdajky.

A či tmavé ticho a jasný zvuk
Spolužiť v láske môžu?
Zbaví hviezda tieň múk
Nepopáliac mu kožu?

Umlčať osud neprajný
Ťažko podariť sa môže.
Vyčkaj.
Čas je vraník nepoddajný.
A ty, ktože?
Tieň, služobník oddaný?

Čakáš.
Odolávajúc maškaráde.
Ach, osud.
Hrajúci sa v života záhrade
Či už odpovieš jasnou vetou?
Budem pre niekoho tou
Zatieňujúcou krásu kvetov?

Či môž sa stať,
Že prepoja sa cesty?
Osamotená meno jeho,
Nosiť bude v svety?

Tak radia.

Žiar, bys oslnila.
Bys nezahanbila prastarý kroj
I keby si sa najradšej skryla
Odhrnúť musíš závoj svoj

Ži slnkom ranným
Zaspávaj s lunou bielou
By iba s bojovníkom chrabrým
Stala si sa bytím celou.

Musíš byť silná
Valkýram sa podobať
Nesmrteľne krásna,
I pravdu o svete znať.
A o sebe?
Na pravý čas skrývať.

Veď tou,
Len tou byť
Ktorú chcieť budú.

A či teraz sa zmeniť?
Zakryť za pláštik studu?

Nebezpečné hry
So srdcom človeka
Nie vždy dopadnú tak,
Ako vraví múdrosť odveká.

Však vytýčiš v zajtrajšok cestu
Nehľadiac už na minulosť
Ružovými tŕňmi obsypanú nevestu
Pojmeš za novú budúcnosť.