Príbeh starej hradskej

Kam ideš, dievčina, včasráno,
Tak zvláštne čulá a osamelá?
Kam smerujú kroky neisté
A beží v diaľ duša omámená?

V ústrety osudu, pán môj,
S nádejou za lepšími časmi,
Nenašla som zmysel v dosavadnom žití,
Tak putujem za neznámimi snami.

A cestu poznáš,
deva spanilá,
Že tak rýchlo v ten smer sa uberáš?

Vynorila sa znova spomienka
Na matku, ako kedysi rozprávala,
Čo osud jej už ako malej predurčil,
A tak strelku kompasu nasledovala.

“Cestu dlhú musí prekonať,
Ó, už bardi v dávnoveku to spievali,
Tak sudičky, čo sa nad kolískou sklonili
Severnému vetru dievča snúbili.”

Tam, vzácny pane,
Tam vedie cesta moja,
A nič už ma od toho neodradí
Ani dobre mienená rada tvoja.

Pocestný jemne sa uklonil
Úžas skryl za klobúk kožený.
Dovoľ, vzácna pani moja,
By sprevádzal som ťa, ako tvoj služobník oddaný.

Odpustite, pane,
Keď takúto službu odmietnem,
Ak by ste však chceli byť mojim priateľom
Na to veľmi rada pristanem.

Tak dlhé dni krajom putujú,
Zem sa im sama poddáva,
Severná cesta akoby nekončila
A dievča už zmáha únava.

Zastavte, prosím, noc sa už blíži,
Nocľah, verím, niekde nájdeme.
Keď Slnko Lune cestu skríži,
Znova odpočinutý do diaľ sa vydáme.

Preniká chlad krajinu nočnú,
On vidí ako sa trasie v šere.
Zoblečie plášť, jemu nepotrebný,
A nežne ním dievčinu prikryje.

Prekliatie nespí, práve teraz nie,
A smutný pohľad brázdi krajinu,
Vrtkavá záchrana leží vzadu na sene
A nenájde už žiadnu inú.
Nechce.
A či spí?

Nespí, ako by mohla,
Tak, ako plášť zohrieva jej telo,
Tak zohrieva srdce láska,
Len ukradomky,nesmelo.

Potichu vstane, prisadne si,
Spoločne hľadia do noci,
Podľahnú zázraku okúzlenia
A tajomnosti nesmiernej moci.

Tam vyrozpráva jej príbeh svoj
Aj prečo stále svetom putuje.
Deva ohromením akoby skamenela
Zrazu ani slovka nepovie.

Odmala blúdim krajinou
A nenájdem pokoj v spánku
Kým deva sa severnou cestou nevydá
A nevylieči ma z prekliatia zármutku.

V tom rozžiari sa tvár v svetle hviezd
A zaplaví myseľ radosťou,
Veď toho, ktorého hľadala,
Našla skôr, než sa úplne rozlúčila s minulosťou.

Tak prekliata deva a vietor severný
Osamelo blúdiaci svetom,
Po dlhej púti našli cieľ spoločný.
Možno zapečatený osudom
Alebo
len čistou náhodou…
Cesty lásky nevyspytateľné
Sú pre každého z nás záhadou.