(Ne)skutočná (ne)skutočnosť

Premeň ma v tú,
Čo žiariť bude
Jak zore, čo ty sám si zapálil.
Vezmi ma tam, kde iné nechodia,
Za lesy, čo človek nenasadil.
K budúcnosti, čo nik si nepripravil.

Nenechaj ma čakať nečinnú
Keď žiť tak veľmi potrebujem.
Pomôž mi zložiť masku každodennosť,
Ja ju niesť už sama nevládzem.
Nie takto.

Viem, že raz po mňa prídeš
Keď dozdobím novej duše lem
Počkám si na teba, dni aj roky
Dokiaľ nebudeš už len nočný sen.

Čakám ťa, skutočnosť.