Poďme na prechádzku, jesennou prírodou
parkom pod teplým svetlom lámp
chytíš ma za ruku, vietor zaduje severný
schovám tvár na tvoje rameno, listy lietajú povetrím
smeješ sa , vyberáš vetvičky z mojich vlasov
ja si zatiaľ užívam tesnú blízkosť tvojho tepla
v tvojej náruči, upriem pohľad do tvojich očí
jemný úsmev máš na tvári, pohľadom ma hladíš
v objatí stojíme v parku, pod nočnou oblohou
hviezdy nám svietia nad hlavou
skloníš sa ku mne, perami objímeš tie moje
zatvorím oči, sme iba my svet okolo zmizol, nie je
V objetí vstupuješ do světa souznění...a co je za jeho hranicemi, není v tu chvíli podstatné... *
18.11.2024 22:35:32 | cappuccinogirl