Krvavá

Ukrytá v sebe ako utýrané zvieratko
tuším sa len veľmi opatrne
kým ma čiasi chladná ruka drží nakrátko
Z rán vyrve mi zabudnuté tŕne
nech horúce pramienky zohyzdia moju kožu
Bridí sa mi tá odovzdanosť
s akou sa prizerám dúfajúc, že už nemôžu
viac zoškliviť ten lepkavý nános
A krv si tečie... musím byť snáď už celkom dutá
Vyprázdnená sa v ľudskej podobe
necítim dobre. A predsa ma lákavo krutá
bolesť núti hľadať v spôsobe
akým sa mi telo stráca v spleti ohnivých čiar
rozkoš - zvrátené potešenie
Som pevne presvedčená, že ma predsa nezničia
a len tá istota ma ženie
omáľať horkastú príchuť trýzne na jazyku