Playboy

                      PLAYBOY 

 Krásavec to veru riadny, 

 na svoj vzhľad si potrpí, 

 prvý dojem vie byť zradný, 

 človek ujmu utrpí.

 Postavička ako lusk, 

 nech ju všetci uvidia, 

 dievky vravia - je to kus, 

 chlapci ticho závidia.

 Po pláži si hrdo kráča, 

 kočky lačne slintajú, 

 božské telo vodou máča, 

 kto je to, sa pýtajú.

 Keď už z vody vychádza 

 do zlatista opálený, 

 ženy k varu privádza, 

 sťa oheň vzbľkne zapálený.

 Obzerá sa kolom seba, 

 svaly mocné napína, 

 zdá sa, že on nechce teba, 

 konečne ti zapína.

 Užíva si chvíľu slávy, 

 predností svojich vedomý, 

 malá štipka samochvály, 

 netrápi vo svedomí.

 Zaflirtuje s tou či inou, 

 sladkou rečou omámi, 

 hoci sladkou, ale planou, 

 bo on nie je na dámy.

 Je to preňho zábava, 

 keď dievčaťu hlavu múti, 

 dobre sa on zabáva, 

 netrápi sa, ona smúti.

 Ďalší fešák na obzore 

 k playboyovi prichádza, 

 všetky slečny na pozore, 

 po chrbtoch im mráz prechádza.

 Spľasli všetky nádeje, 

 do očí sa im slza tisne, 

 nič strašné sa však nedeje, 

 i keď smútok hrdlo stisne.

 Škoda, že ten junák švárny 

 s kráskou nič viac nechce mať, 

 pokus o vzťah vskutku márny, 

 len s mladíkom sa túži hrať.