Dážď

Hladím von oknom,
pomedzi kvapky dažďa hľadám Tvoju tvár.
Nevidno ju voľným okom,
asi preto, že nie si tam.

Kvapky dažďa na okne hrajú pieseň smutnú.
vybúchavajú každý jeden tón.
Rada počúvam, keď tak buchnú,
zabúdam vtedy na veľký zhon.

Pri kvapkách v obloku najlepšie mi je,
tichučká hudba z rádia sa šíri,
rada ostávam sama v tme,
vtedy mi hlavou veľa vecí víri.

Rozmýšľam, či aj ty máš rád dážď,
či aj Ty sa cítiš tak sám.
Zle je, keď počúvame pochod dažďa zvlášť,
keď Ti nemôžem povedať, ako rada Ťa mám.