Majster Irónia

Darmo hľadám lásku v očiach ľudí,
dávno jej už niet.
Jej hrob je chladný.
V žilách trochu krvi prúdi,
smútok sa zlúčil do viet...
Bolesť v srdci zradná.

Lupene čiernych ruží
sypú pod nohy.
Kvitli v očiach lásky.
Odumreli spolu s ňou.

Pretvárajú ma na svoj obraz dokonalosti,
v dave radosti
som opustená.
Nádej umrela spolu s láskou.
Hľadám, tichom skrášlená,
silu vlastnej vôle,
nepozerám nahor,
nečakám zázrak,
túžim zraniť dušu,
rozdávať smútok,
pripraviť sa na útok nenávisti
v tento svet.

Vitaj, drahá noc!
Vitaj, drahá temnota!

Som váš posol,
rozosievam popol mŕtvych čiernych ruží –
- zvyšky lásky, ktorú ste zabili.

Už jej niet,
už nespasí svet.
Hľadaj iných anjelov šťastia.
Tí ti možno slobodu vrátia.

Prázdna duša.
Čierna.
Obsypaná ružami.
Z lásky k Láske

Zabitá