prosakuji

Z drcení kamínků vzniká písek
A z písku kolem vznikají duny
Jsem jako Sfinga
Co má tři hádanky – nerozluštěný

Mé stavidla pořád prosakují
Pořád nevypuštěny

Mrholím
Mlžím
Lži
Žij

A někdo ve mne zpívá dál starou písničku

„Netreba čeriť tiché vody riek,
netreba vravieť o tom, čo ťa trápi,
nie každý pozná na tu bolesť liek,
nie každý vie, kde sú tie dvere,
kam svôj smútok zatvoriť

Sama si musím z hŕby kamienkov,
ktoré ma v topánke tak tlačia
vyhrabať biely lesklý kameň snov,
len ten mi pomôže znovu začať

Utriem svoje slzy,
poviem zbohom ďalšej z lások,
čo neprežila nové ráno, nové ráno.
A keď sa stráca za najbližším rohom,
pošlem aj smútok – nech sa náhli
nech sa náhli za ňou.

A neľutujem,
že všetku tuhú krásu
vzápätí schová chladná inoväť
veď v prúde dní
a neúprosne času
za kúskom šťastia
nesmiem banovať „

P.S. Text písně není můj …
a je napsán, tak jak si jej pamatuji ...