Heroínová balada

Na ulici,
striekačka,
ležala víle v ruke, je v motanici.

Vôkol všetko znelo pofidérne, temnota,
ťala ju beznádej,
malá bezmocná kapacita.

Má v sebe veľa, volá ju večernica,
komolí v spomienkach útržky,
cíti sa špinavá, nehodnica.

Mala chlapca, novinár,
mala peniaze, city, vášeň,
vyschla, sťa konár.

Predtým žili spolu, smiech,
láskanie, bozkávanie, milovanie, sviečky,
koniec, oheň, hriech.

Jej práca sa skončila, ligotavá,
trasie sa od zimy,
princezná poklopová.

Začala s tým, opak vyprosoval,
neskončila,
ju opustil, no vopred prosbami obrusoval.

Leží ona na ulici, na sebe alobal,
už jej ho berie,
niekto ďalší, pouličný rival.

Zakopla a spadla, smola,
Anjel smúti,
a završuje sa vílina kapitola.



Copyright © Juraj Hrom