Trpká slza

Slza stekala, ťažko povedať po čom,
skĺzala,
po mieste, avšak známom.

Niekedy ľudia neistí sú si,
odmietnutie „mi dá facku“,
sklamanie „hlupák si“.

Slza sa, ale rinie cez kanáliky
želá si človek, aby zmizla,
samota nevybudovala hrádzové múriky.

Trpký roztok soli,
plazí sa nevinne, nádherne, ligotavo,
ale kruto bolí.

Za tým nie je nič,
ani veselosť, ani zlato,
iba horkosť a duševný bič.

Copyright © Juraj Hrom