Zranená orchidea

Ako ostrý plameň konca žitia,
umiera moja duša a ostáva živá.
Ako puklina v tenkom ľade,
moje srdce vzplanie,
zranené a nedotknuté,
spálené, nepremenené...

Čo cíti čierna orchidea,
keď hviezdy halia tmou svoj jas,
kam kráča temná melódia,
keď hniezdi v rukách srdca hlas...
Pred dotykom slz nik neutečie,
pred hlasom srdca...