Jazero Nádeje..

Obchádzam na Lune Lacus Spei
hoc vyschlo, skôr toniem v beznádeji
skál prekračujem prízračné tiene
všade Ťa hľadám, volám po mene

ak si na Zemi, tak márne túžim
okolo jazera blúdiac krúžim
odtiaľto zhora na Teba dole
vynadívať sa môžem do vôle

ako sa prechádzaš po večeroch
sama po Zemi vo všetkých smeroch
oči plné vlahy lesknú sa Ti
kým sen ich privrie, lesk sa nestratí

Lacus Spei - miesto snov a túžob
upieram pohľad do jeho útrob
z brehu tie sny mám ako na dlani
bez Teba budem hosť nepozvaný

od jazera, kde tieň vrhám tmavý
posielam svit Luny popolavý
postriebri slzu na Tvojom líci..
(pre šťastie hodím doň zopár mincí)