Uprostred..

Uprostred vesmíru
ruža zahodená
čierna je od mrazu
zo svetla do tieňa
kto ju tam zahodiť mohol
a nechal tak
napospas chladu z hviezd
a všetkým druhom pliag
skrehnutá od zimy
vo tme sa trbliece
ako tie kvety
čo dávajú na vence
dávno je bez vône
sama v tom priestore
či azda oživia
ju moje neskoré
bozky na lupene
pravého pokladu
oči sú plné sĺz
bránia sa pohľadu
na ružu nájdenú
uprostred čiernych dier..
kiež by som mal moc dať
farbu jej z mojich pier