Črep v duši

Mať úsmev na tvári
myseľ jasnú
tvár usmiatu, šťastne krásnu
a náruč otvorenú, ochotnú prijať život
nestrácať už slzy, nehľadieť už clivo.

Byť cez deň hravá a žiarivá
no v noci sa vracia myšlienka zblúdilá
a vkráda sa obraz šťastia premárneného
ktoré spôsobila vôľa zbabelého
a milovaného muža.

Popravde, zbabelci sme boli obaja
raz on tam, ja zase z iného kraja
všetko sme skazili.

Moja duša je ako črep
je v ňom ukrytý malý svet
spomienok a udalostí, ktoré sa nikdy nestali
a len raz tam ešte pozrieť
ešte na chvíľu
ešte uroniť slzu
ukradnúť dotyk
-či trápiš sa aj ty - to mi má byť útecha?

Zbytočne kriesiť zmrznuté nádeje
bolestne čakať, ako sa srdce ešte zachveje
vedieť, že nič nebolo sľúbené
no očakávať všetko
tušiť, že srdce už nie je ľúbené
ale odmietať napredovať letkom.

Vravím, a snáď to myslím i vážne
už nikdy nikto do môjho sveta tak prudko nevkročí
avšak už teraz pociťujem mlžne
že život na zlomené srdce nekončí.