už dávno

už dávno sa mi zahojili rany na tvári
ktoré zanechala tvoja brada
po sladkých bozkoch

a nevytvorili sa nové

už je to dávno
čo každé nedeľné ráno
nosil si mi raňajky do postele
a nevyšli sme z nej

kým zvony neodbili obed


koľkokrát slnko vyšlo
a ja som si to nevšimla

neviem to spočítať


náš kvet nám zázračne kvitne
už ma to neteší

hovorieval si

keď sa nemám s kým podeliť o svoju radosť
je úplne zbytočná

teraz to chápem