Modrá

Modré kvapky stekajú klzavo po okne.
Ona zabalená do deky vo svojom smútku.
Tiché tony hudby rozliate izbou
v jej hlave lietajú myšlienky.
Svetlá aut vpíjajúce sa do mokrej
cesty,kreslia farebné kruhy.
Ružové víno mizne z pohára a ticho
šepká jej.Hladí skrehnutú dušu.
Tma vonku dýcha životom,ľudia sa náhlia
za svojimi magnetmi.
Sobota si oto viac s krikom pýta zábavu
či pohladenie,splynutie stým hlavným.
Teplá prikrývka ju nehreje,chýba ludské teplo,
pohladenie a tak zimou krehne.
Keď nemože druhému rozbalit účet svojho ja
a už si ani nepamatá čo je splynutie dvoch.
Hladí von do tmy a kvapky modré z okna jej
padajú po líci.