Zasamovražďujúca

Na samotke zo stien steká
v bezpečí posmrtnej nory
potrestaný neživotom
na samom konci pokory

z hrude si vyrval žiarovku
ako zlú červivú hrušku
vypálenú v temnej lebke
podpísanú na obušku

načo tlkot zradcu umu
keď mal nezdar na dosah
bez naivných lupeňov dní
krváca hrdý samovrah

v očiach temné lesklé dlane
už viac nehladia pohľadom
chcel len kúsok bez večnosti
chvíľu sveta a v ňom dom

podpísať sa do potomstva
ako kŕdeľ nových snov
no nestihol prekliať Boha
stal sa jeho ozvenou