Sám (Načo som vlastne tu?)

Ľudia,

útržky hmly vôkol mňa prúdia.

Reč pre mňa len nezrozumiteľný zvuk.

Ich príbehy, problémy, životy ma nudia.

Som aj ja pre nich ako duch?

Nepodstatná existencia?

 

Váš život,

priority,

systém,

pre mňa nemajú hodnotu.

Jednoducho nechcem,

neverím,

nerozumiem...

Načo som vlastne tu?

 

Tak kto je na vine?

Nerozumiem ja ľuďom,

alebo oni nerozumejú mne?

Je to vzájomné?

 

Len toto mi povedz.

Nech nájdem tú chybu.

Nech zistím prečo pre mňa už slová nemajú silu.

Nech konečne ožijem.

 

Jediné čo chcem.

Uvedomiť si svoju nepodstatnosť.

Zabiť ten vrodený narcizmus.

Roztrhať tento zlý sen.

 

Prosím otvor mi oči aspoň na jeden deň.

Nech viem, či tomu dobre rozumiem.

 

A ak nemám pravdu,

tak mi prosím povedz,

ako sa zbaviť toho pocitu.

Ako odohnať ten kŕdeľ vrán,

ktorý ako čierny oblak nad hlavou mám

Na duši šrám.

Pripomienka odporu k vám.

 

Tak mi dokáž, že vieš ako sa cítim...

Alebo kľudne aj klam.

Asi len potrebujem niekoho...

Niekoho, s kým budem aspoň trochu menej sám...