Kto povedal,
že si buď dobrý alebo zlý.
Že si buď mŕtvy, alebo živý.
Že medzi čiernou a bielou nie je nikto sivý.
Šedá figúrka na šachovnici.
Ktorá každý deň prehĺta horké sliny.
A pokúša sa tváriť ako každý iný.
Neúspešne, nezmyselne čas zabíja...
Zvnútra rozorvaná,
Z hry vyhnaná.
Tá polomŕtva figúrka som ja.
Neistým krokom blúdim životom,
zatváram oči pred svetom,
nechcem si pamätať čo bolo,
nechcem vedieť čo bude potom.
Smútok, láska, hnev, samota?
Neviem čo cítim...
Je tu nejaká hodnota?
Je práve láska zmyslom života?
Dá sa bez nej žiť?
Je viac než len pocit?
Čo mám robiť? Na kolenách prosiť?
Vriem vnútri, neviem to skrotiť.
Nechcieť zomrieť nie je dôvod žiť.