Úsmev klauna
Úsmev klauna
Paradox života
v človeku
s nálepkou
ako na dlho ležiacom banáne
na mise hojnosti
v opustenej domácnosti
na stole
ktorý slúži
už len prachu
z rozpadnutých slov
aj keď v okolí je stále
dostatok alergikov
škandalózne prekvapených
že
aj triedny šašo občas
hodí okoliu pod nohy
slzy
a kútiky úst
tečúce po brade
ako ovisnutý mesiac
čo svieti
ale nehreje
s mandolínou
na kolenách
chce byť zavretý
mimo obšťastnené pohľady
povrchných lezcov
životom
ktorých uspokojenie v tvári
sa rovná ožranovi
vracajúcom fľaše
v miestnom supermarkete
výraz blaženosti
ako po úspešnom
vysraní sa
všade toľko papierových
ksichtov
nahromadených v zásobníku
kopírky
ktorá práve skenuje
holý zadok
mohli by kľudne
všetci umrieť
a ich smiech by nechýbal
ani fotoaparátom
a zadymeným dutinám
pod nosmi
ostatných
snáď to zajtra bude lepšie
no dnes klauni plačú
s kŕčmi v rukách
v ukrutných bolestiach
oploteného srdca
ktoré nepozná
svojho vinníka
stále však s nádejou
že
možno zajtrajšok už bude
bez ľudí
Komentáře (2)
Komentujících (2)
Doporučit
TiskKomentáře
jeden klaun tu je a tvoje dílo obdivuje.
26.09.2016 21:53:07 | klaun
Prostě umíš co víc napsat ;-)
25.09.2016 19:59:13 | xoxoxo