Zmena v nedohľadne

Ponorený do samoty,
prestávam rátať dni,
začínam rátať roky.

Obyčajný zbabelec,
Na ktorého všetci serú.
Neschopný zmieriť sa s tým,
že úprimnosť je dnes zlá vec.
Tam kde má byť srdce, vidím len dieru.

Vybral som si to asi sám,
na nikoho z vás sa nehnevám.

Chcem to zmeniť.
No niečo mi bráni...
Sabotáž z vlastných radov...
V hlave klbko hadov.

Jediné čo chcem -
byť šťastný aspoň na moment.
Robím pre to málo?
Prečo mám pocit, že teba to nič nestálo?

Tak mi povedz aké je to na druhej strane.
Nech niečo cítim.
Nech ti aspoň závidím.