Zas som sa nechal oklamať,
že niekomu na mne záleží.
Prečo ľudia zabudli vravieť pravdu?
Ozaj si myslíš že mi tou lžou pomáhaš?
Alebo ťa to len baví.
Sledovať ako ma to bolí?
Ako sa skrúcam v kŕči?
Ako mi tvoj nôž z chrbta trčí?
Ale už mi chýba len pár krokov,
aby som sa dostal z týchto okov.
A ak nie, tak si odrežem ruky,
odseknem nohy,
a tie okovy ti aj s kúskom seba nechám.
Konečne sa od teba odplazím.
Do tmy... Niekam...
Zas som sa nechal oklamať,
že niekomu na mne záleží...
Velmi mne Tvá báseň oslovuje, je pěkně napsaná, opravdová, čistá... ze života. Ukládám si ji, prosím.
05.11.2016 20:45:02 | Helen Zaurak
Vďaka. Ja inak ako od srdca písať neviem...
A som veľmi rád, keď sa v tom niekto iný nájde.
05.11.2016 22:48:06 | MA t HA