Moja báseň

Nepasujem do rovníc
ani do skúšok správnosti

a ani sa nepamätám
na ťahanie radosti
z klobúka

len sklamanie
má vyťahané uši
ako workoholický králik

a množí sa


krídla rozožrané savom
ma nesú po vertikáloch
vždy o poschodie nižšie
a zlato nikde





kde sú všetci ozajstní
čo potvrdzujú existenciu lásky
bez modrín
zákazov
a podozrení


nikde nič nie je

len kopa mäsa
žijúca v posmrtných kŕčoch
už po narodení