Starý mládenec miluje kvety
a Gréta je už dávno v zemi
nebolí to tak veľmi
ak vieš
že zaprší
a malý zajko
v modro-ružovom svetri
sa smeje
a tancuje v daždi
lebo nevie plakať
trvá to deň
ako škandinávsky optimizmus na juhu
a deti skáču cez švihadlo
a dalmatínec šteká
na osmalú pani v rokoch
ktorá vytrháva kvety zo zeme
lebo život pod zemou
nie je fér
a za jej chrbtom
tancuje fantázia v zelených šatách
hrá šach s tvojou mysľou
a
možno je to len dáma
ktorá sa zabudla obliecť
je
ako náhodný okoloidúci
ktorého nikdy nestretneš
lebo si nemal nikdy dosť fantázie
ísť okolo