Bez teba bude život ťažší

Je ťažké postaviť sa na nohy, teraz keď tu už nie si.
Smútime tu všetci, čo sme ostali
a na teba myslieť neprestali.
Je ťažké spomínať na minulosť, teraz keď už tu nie si, so slzami v očiach sa mi to celé v hlave miesi.

Dúfam že vieš že sme ťa mali radi, že aj keď sme vedeli že sa ti čas kráti,
nevedeli sme sa ťa nabažiť,
k veľkým skutkom si sa vždy vedela odvážiť.
Neviem prijať to že už nebudem počuť tvoj smiech,
nebyť pri tebe vždy keď sa dalo bol veľký hriech.

Ľutujem že som tam vtedy nebol, prepáč,
vždy si hovorievala: "Bezhlavo do ničoho neskáč. "
No skočil som.
Je mi ľúto že už neuvidím tvoj úsmev, že ťa už nebudem držať za ruku.
Hovoria že takto to je lepšie,
že by si sa len trápila,
no pre mňa to je len horšie,
vždy si môj deň skrášlila.

Občas rozmýšľam čo by bolo keby si tu ešte bola,
keby na teba nepadla tá smola.
Je ťažké ísť okolo a vedieť že už tam nie si,
hľadať ťa, a potom znova, a znova sa dozvedieť že ťa už nik nevzkriesi.
Viem že treba zahodiť smútok a pokračovať životom,
no nedá sa.
Je ťažké myslieť na teba a na tvoje slová.
Chcela si sa postaviť na vlastné nohy a cítiť sa ako nová.

Vieš že sme ťa mali radi aj keď sme to nedali najavo.
Vždy sme stály od teba napravo,
aby sme boli pri tebe vždy keď to budeš chcieť.
Tú bolesť v srdci je ťažké zniesť.

Je ťažké žiť s tou dierou v srdci ktorú si nechala,
vždy si vedela čo povedať a nikdy si to neprehnala.
Občas myslím na slová ktoré si mi povedala ako posledné,
boli plné radosti, skrátka nádherné.

Snívala si že sa opäť dostaneš domov, že uvidíš nebo a zem.
Vždy si sa ma pýtala či aspoň smieš snívať.
Keď sa už nemôžeš na to všetko dívať,
povedala si že chceš cítiť znovu čerstvý vzduch,
že v tvojom tele žije silný duch.

Že si chceš znovu zaplávať,
všetkým problémom odolávať a znovu žiť.
Všetkému zlému dvanástu nechať odbiť,
vieš že je ťažké si na to spomínať.
V duchu sa snažím deň keď si odišla preklínať,
vždy si mala úsmev na tvári, aj keď to bolo s tebou zlé.
Vždy si to dokázala otočiť na dobré.
Je ťažké vidieť ťa tam kde už nie si,
spolu celá rodina sme všetko zlé zniesli.
Je ťažké počuť tvoj hlas v spomienkach,
keď viem že už mi nič nepovieš.
Je ťažké sa z toho pozviechať,
keď viem že ty mi už nepomôžeš.


Prepáč že nie vždy sme boli k sebe dobrý,
prepáč že som tam nebol keď si chcela, keď som ti to sľúbil.
Každý z nás ťa veľmi ľúbil.
Dúfam že vieš že mi to je ľúto,
dúfam že aspoň v spomienkach ostane naše silné puto.

Neverím že si odišla po tichu, že si nič nepovedala,
nechcem veriť že si svoj boj po toľkých rokoch vzdala.
Viem že ťa mnoho vecí zlomilo, no my sme boli tvoja podpera,
tvoja silná opora.
Stále si tvrdila že tvoj čas už odbilo,
no i tak si to zvládla, krok za krokom si kládla.
Vieš že je ťažké tu bez teba byť.
Je ťažké iba so spomienkou žiť.
Nemôžeš len tak ísť, nechcem si to pripustiť,
prosím povedz že tu budeš stále, vždy keď budem mať na mále.

Viem že stále žiješ vo mne a v nich, no chcem teba žiaden prepych.
Dúfam že keď aj mne odbije čas uvidím ťa znovu,
že keď môjmu koňovi života strhne zem podkovu.
Začujem opäť tvoj hlas,
pocítim tvoj dotyk a uvidím všetku silu tvojich krás.
Dúfam že tu budeš bez ohľadu na dobu,
dúfam že ostaneš taká aká si, že sa ti nezmenia ani len vlasy.
Dúfam že vieš že ťa máme radi
a že čas našich spomienok sa nevykráti.