Tiché ospravedlnenie

Kedysi sme boli mladý a voľný
ale s minulosťou odišli i spomienky.
Snažil som sa byť k tebe milý a pozorný,
no i tak sme si dávali podmienky.
Môžeš na mňa kričať ak chceš,
je mi ľúto všetkého zlého.
Chcem ti len zašepkať prepáč za zlomené srdce,
prepáč za krásne spomienky či dávnu minulosť, je to problém roku minulého, roku kde ostala iba zlosť.

Nečakám žiadne dary či nejaké slová útechy,
bolo ťažké žiť s tebou ale ťažšie žiť bez teba.
Spolu sme zažívali pády i úspechy,
bolo to ako keby sme boli anjeli z neba.

Som to ja kto stále sníval o budúcnosti zatiaľ čo oni ostávali v minulosti.
Si to ti kto chce žiť v každej jednej chvíli,
tvrdila si že sa nikto vo mne nezmýli,
no práve ty si sa zmýlila a potom si samú seba z toho vinila.

Je toho veľa čo som ti chcel povedať a nepovedal,
mnoho nocí som sa svojim priateľom spovedal.
No tebe som nemohol povedať niečo čo by ťa ranilo,
jednoducho mi v tom moje srdce bránilo
a tak šepkám z druhej strany zlomeného srdca, všetky moje problémy.

Bolo ťažké sledovať ako sa trápiš,
po nociach čakať pokým sa vrátiš.
Som to ja kto robil chyby, nie ty,
som to ja kto ťa ničil, kto ti ranil city,
tak prosím ťa neospravedlňuj sa za niečo za čo nemôžeš.

Šepkám ti z druhej strany priepasti medzi nami,
moje problémy boli len hlúposti detských čias.
Šepkám ti do ucha spoza skaly,
že to ja som s tvojou mysľou zvykol triasť
a preto si sa cítila stratená, často krát mojimi chybami strápená.
Ani sme si nestihli uvedomiť, kedy sa ten svet v našom okolí zmenil,
kto a kedy všetky lesy vyplienil
a naše miesto zničil prachom našich citov. Naše príbehy sa stali súčasťou mýtov,
o tejto krajine.

Bol som to ja kto po večeroch ostával vonku hľadiac iným smerom ako ty,
bol som to ja kto si menil na tvári masky pričom som sa tváril ako nemenný obraz na stene pribitý..
Preto šepkám do vánku tvoje meno, tvoju krásu,
dúfajúc že prijmeš osudovú spásu
a odpustíš mi.
Zabudol som aké to bolo počuť pravdu,
zabudol som ako to bolí keď tvoje meno niekto povie ako vraždu.

Prepáč mi, to sú moje typické slová keď to znovu pokazím,
stále bojujem a dúfam že tie pocity vo mne porazím.
Ale je tu niečo na čo som zabudol,
niečo bez čoho padám na dol.
Zabudol som na teba a na to že sme boli my,
snažili sme sa tváriť že sme boli dospelí,
no ja som ešte dieťa,
tak mi dovoľ detským šepotom ti povedať prepáč za moje chyby.

Nie je tajomstvom že som ťa vynechával zo svojho života
a tváril sa ako keby si bola ničota.
Nie je tajomstvom že boli dni keď som sa vôbec neozval,
keď som za zatvorenými dverami len čakal a stál.
Ty si si hovorievala že to už nikdy viac nechceš zažiť,
že je to akoby sa v ohni pražiť.

Tak mi dovoľ ti zašepkať slová šťastia,
prepáč za zničený pohľad na svet. Dúfam že sa ti všetky zlé momenty v mysli v dobrom vrátia a prijmeš moje srdce späť.

Hovoria že to prejde, že znovu uvidím úsmev na tvojej tvári,
no ja viem že je mnoho problémov medzi nami
a žijeme akoby tisíc kilometrov od seba, schovaný za stenami.
Dúfam že raz začuješ to čo ti šepkám po vánku,
že otočíš toho zlého stránku
a usmeješ sa.

Tak len šepkám do chladného vzduchu,
prepáč že som sa neozval keď som mohol.
Stojím v dave pred tvojim domom bez vzruchu
a dúfam že tvoj smútok už čas a úsmev premohol