Viera srdca

Volal si jej vo dne v noci,
keď si prišiel prijala ťa, aj keď bola so silami na konci.
Volala ti jediný raz a ty si jej to zrušil,
pocit sklamania okolo nej krúžil.

Znovu si sa objavil vo dverách po nejakom čase,
tváriac sa že sa nič nestalo, že si prišiel v plnej kráse.
Nepovedala ani jedno krivé slovo ktoré by ti uškodilo,
ktoré by všetku tvoju slávu zhodilo.

Jej srdce však nevedelo koho si to zastáva,
nevedelo pre koho bije.
Bol si ten kto stále len dostáva,
s vedomím že kým tu bude ona nik ti nič nemôže, nik ťa nezbije.

Spadla, potrebovala pomoc, no ty si tu nebol,
volala ťa no tváril si sa že neexistuješ, až tak hlboko si klesol.
Potrebovala pomocnú ruku, ty si jej pomáhať nehodlal.
ocitla sa v nekončiacom ruchu, no ty si sa neozval.

Verila tebe, verila v tvoje čaro,
po ťažkej skúške života ťa hľadala každé ráno,
Ale jej srdce verilo v niekoho kto si to nezaslúžil,
v niekoho kto každý jej pokus o kontakt hneď zrušil.

Dával si jej radosť, cítila sa byť silná,
dával si jej mladosť, bola veľmi pilná.
To je však všetko čo si jej dal,
popravde si jej to za všetko čo ti ona dala dlhoval.

Po temných časoch, dúfala že sa objavíš,
no ty si ani nezavolal.
Po tom ako chytila druhý dych,
ty si padol na zuby, ukázal si sa, chcel si niečo na čo by sa nik neodhodlal.

Ona zabúdajúc na to kto pri nej naozaj stál,
ti dala prvé aj posledné.
zabúdajúc na to kto ju opustil a kto ostal,
dala ti všetko potrebné.

Ty si však odišiel a nepočula o tebe zas dlhú dobu,
prežila šťastie, zdravie avšak i chorobu.
Jej srdce verilo tebe, verilo v tvoje slová,
tvoju fotku mala vystavenu v strede stola.

Choroba sa jej stala osudná, nedokázala sa postaviť.
Objavil si sa, ona bola šťastná no hneď ako si ju uvidel, hneď si odišiel,
čakala na teba no ty si už neprišiel.
a svojim odchodom si to všetko dokázal pokaziť,

Odchádzala od nás po kúskoch, stále slabšia a slabšia,
cítila sa byť stále staršia, a staršia.
Chcela vidieť tvoju tvár posledný krát,
porozprávať sa s tebou no bola plná strát.

Ty si sa neobjavil a ona odišla z našich životov,
nechala nás všetkých stáť navôkol a plakať,
postupne slzami dieru v srdci plátať,
no ty si sa na to všetko čo po tebe kedy chcela, vyflákol.

Teraz keď už tu nie je, už ťa nik nepostaví na nohy keď spadneš,
nik nezapáli sviečku nádeje keď ju náhodou zhasneš.
Teraz keď už odišla, môžeš si spytovať svedomie,
brať svoje chyby na vedomie.

Jej srdce verilo v niečo v čo nemalo,
verilo v teba, v tvoje srdce, v tvoju dušu.
Ty si ju opustil a brúsil si na ňu kušu,
je tu milión dôvodov na hnev, na pomstu, no žiaľ jej srdce už biť prestalo.