Život mi je malý

Každý deň je poučný

zatvorený vo vlastnej koži
až do noci zisťujem
že nepotrebujem nikoho
a svet nepotrebuje mňa

ležím na posteli
a cez stenu ku mne
z vedľajšieho bytu dolieha
ženský plač

asi si tiež uvedomila zbytočnosť
existencie osamelých

smutné

čítam o ďalšej samovražde
pod vlakovou súpravou
a nikdy som viac nezávidel smrť

kto vie kedy sa odhodlám
a vyskočím z okna nežiť
nech si o mne niekto aspoň prečíta

keď už nikto nečíta v mojom srdci

čau zajtra