V slepej uličke

Občas mám chuť plakať

sadnúť si medzi odpadky
v zabudnutej slepej uličke
kadiaľ nikto nepôjde
lebo by sa aj tak nikam nedostal

sedieť na rozmočených kartónoch
a dívať sa na zničené päste
špinavé kolená
zodraté topánky
popraskaný chodník

nerobiť nič iba existovať

sústrediť sa na dych
a cválajúce myšlienky s priťažkými kopytami
od ktorých odletujú slzy
ako lepkavé blato
miešané krvou

o pozornosť by bojoval hluk
z okolitých preťažených ulíc

šuchotanie krysích chvostov
po starých novinách

vŕzganie starých mačacích fúzov
v páchnucom prievane

špinavá voda
tečúca kanálu do roztvorenej tlamy
aby sa napila aj temnota

len tak tam sedieť

plakať

a nechápať
prečo tie najšpinavšie kurvy
chodia v čistom oblečení
po čistých uliciach
hotelových izbách
kinosálach
limuzínach
a tie najčistejšie srdcia
plačú v špinavých slepých uličkách

mesto je naruby
a pije zo sĺz

chcem sedieť v slepej uličke
nech sa napijú aj krysy

ale už nie tie v ľudskej koži