Sama doma
Sama doma
Sama doma
Bola som za oknom doma.
Pozerala cez dvojité sklo.
Premýšľala...
ako je každé okno,
pamiatkármi chránené,
tak jedinečné.
Ako z neho opadá farba,
a pomaly praská.
Na parapete zostávajú,
kúsky bieleho laku.
Každé je inak veľké,
preto sa nedá vymeniť...
len tak za moderné.
Bolo by to totiž drahé.
Ženie sa kúdoľ prachu.
Bola som za oknom doma.
Prachu som sa nadýchla tak,
že som si kýchla...
až sa triasli steny.
Lak sa zosypal na zem.
Premýšľala som o irónii.
Ako može byť okno,
tak obyčajné
a pritom, tak vzácne?
Pomaly zo mňa padá farba,
popraskala.
Oprašujem si z blúzky,
drevené kúsky.
Bola som za oknom,
sama doma.
Komentáře (1)
Komentujících (1)
Doporučit
Tisk