Keď životu prší na hlavu

Je chladný a daždivý život

sériový vrah času
klope na dvere každej hodine
lebo vie
že minúty sú tiež doma
a chystajú sa do postele

zabuchne za sebou
a škrtí ich žeravými prstami
akoby šlo o život

ale nejde

čas umiera iba naoko
pretože ho nevymyslel
ani piesok
ani ručičky hodiniek
ani displeje vyfackaných budíkov

srdcia zatiaľ sedia na obrubníku
fajčia sklamanie
a sledujú dažďovú vodu
ako ženie všetky hnijúce sľuby do kanála
medzi staré noviny
pokrčené parkovacie lístky
krysie náhrobky
a výkaly bezdomovcov

uz je im to ale jedno

už skameneli